Bez rodiny sa človek trasie od zimy v nekonečnom vesmíre.
J. TUWIM
Čo je to rodina a domov? Domov je miesto, kde sa cítime v bezpečí. Patrí k nemu určitá stálosť prostredia, ľudí aj vecí. Domov má svoju neopakovateľnú atmosféru, ale aj určitú stabilitu domáceho režimu. Svoj vlastný denný program, sústavu hodnôt a iný životný štýl.
Každý človek sa narodí do určitého sociálneho prostredia. Toto spoločenstvo je najčastejšie rodina. Dieťa v rodinnom prostredí získava prvé názory na život a svet, trávi tu značnú časť svojho života.
Každá rodina pri výchove uplatňuje určitý výchovný štýl. Tieto výchovné štýly môžeme charakterizovať ako „ presadzovanie relatívne stabilných spôsobov pôsobenia vychovávateľa na vychovávaného.“
Aký je optimálny štýl výchovy a čoho sa vyvarovať?
Výchova by mala ponúkať prijatie dieťaťa, jeho akceptáciu, konania pre dobro a v prospech vychovávaného. Rodič musí prijať dieťa bez výhrad, také aké je. Nie len také aké by chcel mať. Dieťa by malo cítiť lásku bez podmienok. Ak rodičia uplatňujú zrozumiteľné a prijateľné „ pravidlá hry“ a ich vhodný spôsob uplatňovania sú na dobrej ceste vo výchove. Dieťa sa v rodine učí sociálnemu učeniu. Rozvíja si schopnosť pozorovania, napodobňovania, identifikácie so svojim vzorom a tieto schopnosti si ďalej posilňuje.
V zdravej rodine by mal mať každý člen zmysluplnú úlohu. K zdravému rastu dieťaťa patrí dávať mu odvahu a chuť k dobrému životu, pomôcť mu k dospelosti, aby rozumelo sebe i spoločnosti, v ktorej bude žiť.“ Lebo dieťa, ktoré nie je ešte ničím, môže sa stať všetkým a čímkoľvek.“
Aké majú byť ciele výchovy ? Naučiť deti úcte a počestnosti. Napĺňajme ich nadšením, veďme ich k citlivosti a súcitnosti, odolávajme spoločne ťažkostiam a neúspechu, povzbudzujme deti k tvorivosti, smejme sa s nimi, ale nikdy nie z nich.
„ Medzi základné podmienky optimálnej rodinnej výchovy patria: rodičovská láska, autorita rodičov, kladné citové vzťahy rodičov k dieťaťu, harmonické vzťahy všetkých členov rodiny, realistické výchovné postoje a správne rodičovské roly vo výchovnom pôsobení otca a matky, poriadok rodinného života, pozitívny príklad rodičov i súrodencov, primerané požiadavky na správanie a konanie dieťaťa“. /Havran J. Pedagogika. Úvod do štúdia. Prešov: PÚ v Prešove, 1998, s. 57/
Vo výchove je potrebné sa vyvarovať nesprávnym prvkom a štýlom výchovy za ktoré pokladáme :
- protichodnosť požiadaviek rodičov
- sústavné kritizovanie
- citovo chladný postoj k nemu , alebo rozmaznávanie
- extrémne vysoké požiadavky, naopak úplná voľnosť
- pripomínanie rodičovských zásluh, časté výčitky
- zanedbávanie rodičovskej výchovy
- ochranársky postoj
- preferovanie niektorého z detí
- agresívny postoj k dieťaťa, neprimerané tresty, hrubosť.
Výchova je nepretržitý proces. Začína okamihom, keď dieťa vstúpi do nášho života, preto je veľmi dôležitý spôsob, alebo cesta ktorou sa výchovou vyberieme. Dôsledky našej výchovy môžeme niekedy vidieť hneď, ale väčšinou sa ukážu po dlhšom časovom úseku, v čase, keď sú naše deti už dospelé a relatívne samostatné. Optimálny výchovný štýl už ako nám napovedá samotný výraz „ optimálny“ , by mal byť taký, aby sa z dieťaťa stala harmonicky rozvinutá osobnosť, tvorivá a samostatná.