Dátum uverejnenia: utorok, 22. marec 2011, 20:45 | 
Toto obdobie je charakteristické prudkým osamostatňovacím procesom. Dieťa si osvojuje návyky a zručnosti sebaobsluhy, často používa výrazy „ja sám, čo je to, prečo“ , ktoré sú prejavom jeho rastúcej autonómie. Zároveň je to obdobie tzv. „detského vzdoru“ alebo detského negativizmu. Tieto prejavy správania postupne doznievajú. Dieťa sa stáva osobnosťou, uvedomuje si svoje „ja“ a postupne nadobúda vlastnú identitu. City dieťaťa sa vyznačujú ambivalentnosťou (protichodnosťou), preto je dieťa v tomto období citovo nestále, náladové. V materskej škole sa preto snažia učiteľky utvárať u detí pocit istoty a bezpečia. V oblasti telesnej vyspelosti sa postupne zlepšuje hrubá motorika, utvárajú sa základy jemnej motoriky a napreduje celková koordinácia pohybov.
Výrazne sa utvárajú a zdokonaľujú kultúrno-hygienické a mravné návyky, ako aj sebaobslužné návyky a elementárne pracovné zručnosti. Dôležité je, aby učiteľka poskytla deťom primeraný čas na vykonanie týchto činnosti.
V rozumovej oblasti pretrváva zmyslovo-pohybové myslenie detí a postupne nastupuje konkrétno-názorné myslenie. Dieťa sa učí predovšetkým bezprostrednou manipuláciou s predmetmi za spolupráce dospelého človeka. Vnímanie charakterizuje synkretizmus.
Výrazné pokroky možno zaznamenať z hľadiska rozvoja jazykovej správnosti rečového prejavu dieťaťa ako aj rozširovania slovnej zásoby. Pozornosť dieťaťa je nestála a krátkodobá.
Dieťa rýchlo mení predmet svojich záujmov, čo vyplýva okrem vnútorných predpokladov aj z vysokého stupňa zvedavosti o okolitý svet. Hra dieťaťa preto trvá krátko a je pomerne jednoduchá. Udržiava si individuálny ráz aj napriek tomu, že sa súbežne hrá niekoľko detí vedľa seba, nie však spolu.
V závere tretieho roku utvárajú deti 2-3 členné skupinky a objavujú sa náznaky spoločnej skupinovej hry.