U detí vo veku 4-5 rokov sa prejavuje snaha po samostatnosti. Majú pomerne dobre zvládnuté hygienické, pracovné návyky, niektoré mravné návyky ako aj základy kultúrneho správania. Je dôležité zo strany dospelých osvojené návyky posilňovať.

V citovej oblasti sa začínajú objavovať počiatky vyšších citov : poznávacích, morálnych, estetických a sociálnych citov.

Vedia sa prispôsobiť prijatým pravidlám správania a ľahšie nadväzujú kontakty s deťmi. Zapájajú sa do skupinových hier a činností, objavujú sa u nich náznaky kooperatívneho správania. Čas zotrvania detí v individuálnej alebo skupinovej hre a činnosti sa postupne predlžuje, čo súvisí aj s vývinom pozornosti. Rozširuje sa aj počet druhov hier a činnosti, napríklad pohybové, konštruktívne, námetové alebo symbolické hry a ich rôzne tvorivé varianty; ďalej pohybové, pracovné, výtvarné, dramatické, hudobno-pohybové a intelektové činnosti a iné.

Pomoc učiteľky však deti očakávajú v plánovaní a organizovaní či rozdelení rolí.

V období medzi 4 - 5 rokom života možno zaznamenať vzostup telesného rozvoja dieťaťa.

Zdokonaľuje sa pohybová koordinácia a hrubá motorika, postupne sa zlepšuje aj jemná motorika. Deti si v tomto období osvojujú pohybové a telovýchovné zručnosti ako beh, chôdzu, hádzanie, lezenie a i.

V rozumovej oblasti hovoríme o štádiu konkrétno-názorného alebo konkrétno-obrazného myslenia. Myslenie sa spája s konkrétnym cieľom, ku ktorému smeruje konanie.

Dieťa nadobúda nové vedomosti cez proces vnímania a priamym pozorovaním, na základe ktorého vzniká bezprostredná zmyslová skúsenosť. Dieťa býva v tomto veku dobrým pozorovateľom., neraz si všimne také detaily, ktoré uniknú pozornosti dospelého človeka, napríklad bodku na hrnčeku, jamku na ploskom kamienku a pod. Dieťa skúma javy a predmety , ktoré v ňom vyvolávajú určité pocity alebo emocionálne zážitky. Učiteľky preto rozvíjajú pozorovacie schopnosti a umožňujú deťom samostatne skúmať, experimentovať a objavovať svet.

Okolo 5. roka vstupuje dieťa do „veku otázok“, je živé a pohyblivé, zvedavé a skúmavé. Stáva sa bádateľom neznámeho sveta vecí, javov a pojmov.

Toto obdobie je charakteristické rozvojom predstavivosti a fantázie, ako aj napredovaním v reči. Najčastejšie vyslovuje otázku „prečo?“. Učiteľky v materskej škole sa snažia vytvoriť dostatok priestoru na vyslovovanie otázok detí a na primerané odpovede.

Reč dieťaťa sa mení. Stráca situačný ráz a stáva sa nástrojom myslenia a cestou sociálnej komunikácie. Rozširuje sa pasívna i aktívna slovná zásoba. Slovník dieťaťa je bohatší na slovné druhy.

V tomto veku má dieťa vynikajúcu mechanickú pamäť. Prejavuje sa to najmä pri zapamätávaní nových slov, rôznych kratších i dlhších literárnych útvarov, ba dokonca aj nezmyselných slovných spojení. Slová alebo texty si však dieťa dokáže zapamätať a

reprodukovať aj bez pochopenia ich významu. Nemožno preto z tejto schopnosti jednoduchej reprodukcie vyvodzovať závery o rozumovej spôsobilosti dieťaťa.

Poznanie okolitej skutočnosti je však stále povrchné, pretože dieťa ešte nepostrehuje podstatu faktov a udalostí a nechápe mnohé logické vzťahy, ktoré ich spájajú.